Párkovo

Autor: Maros Andrejcik | 9.10.2018 o 22:52 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  79x

Cink, cink minca do prasiatka, šetriť budem na lízatká. Mamka mi však dohovára: ,,Šetríš si aj na zubára?“

   ,,To nemyslíš vážne?“

   ,,Prečo by som nemala myslieť a myslieť vážne?“

   ,,Naozaj chceš zjesť osem párok? Prečo?“

 

   Mama ma ničí. Ona vraví, že ju ničím ja. Nemá rada môj koníček, moje hobby. Nemá proste rada moje párky.

   Mám desať, chodím do 4.B. a volám sa Ivana, ale prezývajú ma Slivka. Mesto v ktorom žijem nie je podstatné, lebo v hociktorom meste na Slovensku vyrastá taká istá Ivana. Ja mám však rada párky a na nič sa nehrám. A chodím do tanečnej, preto tie párky potrebujem. Dodávajú mi energiu. Teda, nie som tučná, lebo tancujem. Nemám frajera, lebo ho nechcem a nemám otca, pretože sa moji rodičia rozviedli. Na svoj vek som dospelá. A myslím si, že všetko v podstate chápem. Chápem to, čo chápať chcem. Dobré, dobré, viem, opakujem stále slovo lebo, ale na otázku prečo, sa ani inak odpovedať nedá.

 

   ,,Lebo ich mám rada, mamička.“

,,Ja sa s teba raz...“

,,Neboj mami, nezblázniš sa.“

,,Nemôžem ti povedať, že rob si čo chceš, lebo to by som bola nezodpovedná mama, ale ubezpečujem ťa, že s párkami jedného dňa skončíš.“

,,Uvidíme, mamička.“

 

Potom som si tie svoje páročky obalila do plátkového syra. Milujem to tak. Mama sa na mňa akože nepozerala, ale viem, že jej periférne videnie ma pozorovalo.

 

,,A čo nové v tanečnej?“

,,Nič. Točíme dookola jedno číslo a nič nové nenacvičujeme.“

,,A to ťa ešte baví?“

,,Baví! Tak ma to baví ako párky. Aj tie ma bavia!“

,,Otec ti náhodou nevolal?“

,,A to je kto?“

,,Ako sa vyjadruješ o otcovi.“

,,Mama prosím ťa. Neozval sa od Vianoc. A vôbec, vystačím si sama!“

,,Slečna je už veľká.“

,,Veľká a mala by si si na to postupne zvykať!“

 

   A túto poslednú vetu zopakoval aj môj Tom v mojom mobilnom telefóne. Vlastne, vždy keď chcem ukončiť komunikáciu s mamou, otvorím v mobile kocúra Toma a ten opakuje všetko, čo počuje. Ale to poznáte, je to stará známa aplikácia. S dospelými sa žije ťažko. Bez dospelých trocha horšie. Nemuseli by do všetkého tak kecať. Ale! Sledujem mamičku a v poslednej dobe trávi veľa času pred zrkadlom. Ja niečo tuším, ale... tri bodky. Asi niekoho ehm, klofla.

 

,,Slivka, kto bol ten chlapec, ktorý ťa čakal pred tanečnou v piatok?“

,,Nepoznáš.“

,,On sa volá Nepoznáš?“

,,Dajme tomu.“

,,No dobré, to si zapamätám.“

,,Ale mamička, som už veľká.“

,,Dobre, ale počítaj s tým, že ti to vrátim.“

,,Budem si dávať pozor a budem na to pripravená.“

,,V sobotu ideme k dedovi.“

,,K dedovi a babke.?“

,,Čo krivíš ústočka?“

,,Hm, dedo zasa bude robiť ramená ako železničná stanica a babka sa bude naparovať do pýchy ako cukrová vata.“

,,Sliva!“

,,Áno mamička?“

,,Sliva!“ zopakoval mamin hlas kocúr Tom z mobilného telefónu. Ale on to zopakoval po svojom. Potom po mne letel vankúš z gauča a ten ma trafil do ruky. Z ruky mi vypadol mobil a padol na zem. Tam sa roztvoril ako lupene z ruží a ja som ho už nedala dokopy...

 

   Samozrejme som bola zlá, veľmi zlá. Prišla som o mobil a mohla som si za to sama. Viem, nemala som sa posmievať mamičke. Bolo mi na nič, a to ma ešte čakal víkend v dome hrôzy. Teda pardon, víkend so starými rodičmi.

 

,,A, naša hviezdička došla. Babka, postav rýchlo hrniec s vodou na sporák, ideme variť párky!“

,,Dedo, ty máš párky?“

,,Jasné, kúpil som ich len kvôli tebe.“

,,Perfektné!“

 

   No a varili sa párky. Mama medzi tým niekam odbehla. A ja som tak o päť minút vybehla von tiež. Sledovačka! Mama určite niekoho má. Jej nočné telefonáty, cukrovanie sa pred zrkadlom. Sledovala som ju až na stanicu. Tam k nej pristúpil taký, no bol celkom fešák, ale na môj vkus trocha hrubý. Myslím, takých dvanásť kíl by mohol dať dolu. A oholiť sa. Vyzeral ako námorník. Bolo jasné, že ma mamička uložila k dedovi a babke ako do záložne. No počkaj...

 

,,Hmm, tu to vonia párkami.“

,,Kde si bola?“

,,To je výsluch?“

,,Kto bol ten chlap na stanici?“

,,Nepoznáš!“

,,On sa volá Nepoznáš?“

,,Dajme tomu.“

A potom sa mama už len usmievala.

,,Ste si u deda robili Párkovo?“

,,Prečo?“

,,Rozvoniavalo to tam po chodbách v dome za párkami.“

,,Dajme tomu.“

,,Ale Slivka, ja už som veľká, tiež si môžem občas vyraziť.“

,,S tým Nepoznám?“

,,Áno.“

,,Tak mu odkáž, nech sa oholí a schudne dvanásť kíl.“

A potom sa mama zasa usmievala.

,,Počuj mamička. Nie si ty tak trocha zaľúbená?“

,,Nekomentujem.“

,,Jasné, vy dospelí nekomentujete a mi nedospelí sme zvedaví. No a kedy mi kúpiš mobil? Rozbil mi ho tvoj lietajúci vankúš!“

,,Chýba ti Tom?“

,,Chýba.“

 

   A potom som jedno poobedie došla domov. Na chodbe rozvoniavali párky. Presne ako v Párkove. V kuchyni za stolom s mamkou sedel ten chlap Nepoznám a pred sebou mal tanier s párkami.

 

,,Ahoj.“

,,Dobrý deň ujo.“ som sa snažila byť slušná, ale nešlo mi to. Musela som sa smiať. Ten Nepoznám bol síce oholený, ale tých dvanásť kíl dať zo seba dolu nestihol.

,,Dáš si so mnou?“

,,Ja si ich obaľujem ešte do plátkového syra.“

,,Máš ho v chladničke.“

,,Ďakujem.“

,,A čo bolo v škole, Slivka.“

,,Mama nehovor mi Slivka!“

,,Prepáč, Slivka.“

,,Mama!“

,,Niečo som ti doniesol. Teda, nie je to nič nové, ja som tento telefón používal iba mesiac. Odišiel mi notebook, potreboval som prístup na internet. Včera som si kúpil nový notebook a mobil nepotrebujem. Ak sa ti páči, môžeš si ho nechať.“

,,Wauw! Ďakujem.“

,,Nie je zač.“

,,Ty vieš aj ďakovať?“

,,Predstav si mamička viem.“

Potom som si zobrala tanier a naložila naň párky.

,,To nemyslíš vážne?“

   ,,Prečo by som nemala myslieť a myslieť vážne?“

   ,,Naozaj chceš zjesť osem párok?“

,,Áno, a ešte si ich obalím plátkovým syrom!“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Fialková zopakovala svoj najväčší úspech, v stíhačke skončila druhá

Anastasia Kuzminová obsadila skvelé piate miesto.

Komentár Petra Schutza

Babiš má na výber: Buď sa zbaví Agrofertu, alebo odstúpi

Komisia ohlasuje, že robiť politiku a biznis súčasne sa v demokracii nesmie.


Už ste čítali?