Q

Autor: Maros Andrejcik | 24.11.2018 o 22:43 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  20x

Na stole fľaša vína. Hrdlo obalené do bielej servítky ako boa na nahej tanečnici. Poškvrnené farbou dočervena. Závesy ťažké, v izbe zatiahnuté a za nimi možno biely deň. Balíček karát, ktorý treba iba premiešať.

Na stole fľaša vína. Hrdlo obalené do bielej servítky ako boa na nahej tanečnici. Poškvrnené farbou dočervena. Závesy ťažké, v izbe zatiahnuté a za nimi možno biely deň. Balíček karát, ktorý treba iba premiešať. V popolníku umierala cigara. Zahrajte mi od Edith Padam Padam a ja asi naozaj padnem...

 

   Na jej predlaktí vytetovaná dýka, objímajúca sa s tŕňom ruží, písmeno Q, v srdci nôž! Ležala na dlážke. Iba tak. Holá a mŕtva. Niekto sa snažil, aby za sebou nenechal žiadne stopy. Navrchu karát nechal iba jednu. Červenú dámu. Obrátenú lícom nahor. Asi tú, ktorú teraz zabil.

   Karta a mŕtvola boli vytočené súbežne. Nohy mala pokrčené, spolu, akoby iba spala naboku. Hodiny na stene nevykazovali žiadny pohyb. Už to tu bolo v lacných detektívkach. Nedopite víno, nahá mŕtvola a karty.

   Všade poriadok. Akoby tú mŕtvu len niekto odniekiaľ preložil. Z knihovníčky vyčnievala kniha. Nebola zasunutá do radu k ostatným. V knihe som na strane 107 našiel vizitku z jedného kabaretu v meste.

 

   Vonku pršalo. Vstupoval som do podniku. Mal tak jednoduchý, no zároveň tajomný názov. Q. Ako karta, ako znak, ktorý mala tá žena vytetovaný na predlaktí. Práve začínal program. Čašník ma núkal vínom. Mal paže ako Foma Ignatiev. Pokýval som hlavou na znak súhlasu. Ochutnal som, tekutina sa prelievala na jazyku ako prievan v byte. Keď čašník odišiel, automaticky si ku mne prisadla dáma. Prosiace oči sa ma pýtali, či so mnou môžu ochutnať to víno. Klipkala mihalnicami a mne sa zdalo, akoby na viečkach mala vytetované Q.

 

   Už mi z toho hrabe. Potom som si na niečo spomenul. Q je zaužívaný kód v rádiokomunikácií, skratka na prenos dát, štandardizovaných otázok a odpovedí.

   ,,Zahráme si?“

   V dlani držala balíček karát. Dlhými prstami ich profesionálne premiešavala. V jednej ruke! Chcel som sledovať program. Na javisku akurát vystrájali lesbičky. Mali ženské telá, no ruky a nohy boli detské. Ak by mali paže dospelých žien a telá detí... nechcem sa hneď prezradiť. Chcem vyriešiť tento prípad.

   Venoval som sa neznámej dáme. Bola prekvapená ako ovládam karty.

   ,,Končím!“ Balík položila na stôl. ,,Otočte vrchnú kartu!“ prikázala mi a ja som reagoval.

   ,,Červena dáma?“

   ,,Hľadáte ju, nie?“

   ,,Odkiaľ to viete?“

   ,,Poďte za mnou.“

 

   Šli sme dlhou chodbou, výťah nás vyniesol na prvé poschodie. Zastala pred izbou 107. Na stole bola pripravená fľaša vína. Hrdlo obalené do bielej servítky ako boa na nahej tanečnici. Naliala ho do pohárov. Na servítke ostalo zopár červených kvapiek. Zatiahla ťažké závesy a vyzliekla sa donaha. Zaujalo ma tetovanie na jej predlaktí. Balíček karát hodila na stôl. Jedna karta ostala lícom nahor. Zapálil som si cigaru. Dvakrát som potiahol, bola veľmi silná. Asi som zaspával. Počul som ešte spievať Edith...

   ,,Padam padam...“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?